Podpísať sa na úradnom dokumente by mala byť rutinná vec. Pár ťahov perom a hotovo. No ak nevidíte, môže sa z tejto jednoduchej úlohy stať frustrujúca a niekedy aj drahá prekážková dráha.
Michal Homola potreboval bežné overenie podpisu pre banku. Vybral sa teda do klientskeho centra. Odtiaľ ho však poslali preč – úradníčka mu oznámila, že ako nevidiaci nemá právo na štandardné overenie podpisu. Vraj ide o tzv. „sťažený úkon“, a preto musí ísť k notárovi. „Hoci nerád, išiel som – a to rovno k dvom. Obaja mi potvrdili, že v prípade overovania podpisu u nevidiacich osôb nestačí bežné overenie. Musí sa spísať notárska zápisnica a pri úkone musia byť prítomní minimálne dvaja vidiaci svedkovia. Ide o podstatne zložitejší proces, ktorý sa bežne využíva napríklad pri spisovaní závetu. Tomu zodpovedá aj výška poplatku, ktorý môže byť aj 30-násobne vyšší. Bol som zo všetkého veľmi sklamaný a znechutený,“ hovorí Michal Homola, ktorého skúsenosť ilustruje realitu mnohých nevidiacich.
Zákon úradníci ignorujú
Na prvý pohľad by sa zdalo, že úrady iba chránia zraniteľných občanov. No podľa zákona to vôbec nie je potrebné. Výnimku nájdete v Občianskom zákonníku v § 40 ods. 6. „Notárska zápisnica nie je potrebná, ak sa nevidiaci dokáže oboznámiť s obsahom dokumentu prostredníctvom technických pomôcok alebo inej osoby, ktorú si sama zvolí, a je schopný sa vlastnoručne podpísať,“ upozorňuje na dôležitú výnimku aj advokátka Soňa Tóthová.
Napriek tomu sa v praxi stretávame s presným opakom. Úrady a notári často vyžadujú zbytočné formality navyše. To, čo je pre bežného občana otázkou niekoľkých minút a niekoľkých eur, sa pre nevidiaceho človeka mení na hodinové vybavovanie a niekoľkonásobné poplatky.
Zbytočné prekážky, ktoré znechucujú
Podobné skúsenosti ako Michal Homola má podľa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska mnoho ďalších. Komplikácie nastávajú pri úradných žiadostiach, bankových dokumentoch, či dokonca v nemocniciach. „Často sa mi stáva, že sa na niektorých úradoch čudujú, že sa ako nevidiaci viem podpísať. Neuveriteľné…,“ zdieľa svoju skúsenosť pianista Peter Zbranek.
Dobrou správou je, že v marci 2025 bol predložený návrh zákona, ktorý by mal priniesť férovejšie pravidlá pre overovanie podpisov na úradoch. „Cieľom zákona je zabezpečiť transparentné, ale najmä rovnaké podmienky pre všetkých občanov, vrátane nevidiacich. Vnímame to ako významný krok smerom k férovosti, avšak iba v oblasti matričnej praxe,“ dodáva Soňa Tóthová. Problémy pretrvávajú pri notárskych úradoch. „Plánujeme otvoriť dialóg s Notárskou komorou Slovenskej republiky a apelovať na zmenu Notárskeho poriadku tak, aby zohľadňoval aktuálnu legislatívu a zásady rovnakého prístupu,“ naznačuje ďalšie kroky organizácie Ján Podolinský, predseda ÚNSS.
„Nevidiaci ľudia nepotrebujú špeciálnu ochranu tam, kde ju nemá bežná populácia. Potrebujú rovnaké možnosti a férový prístup – nič viac, nič menej,“ zdôrazňuje Ján Podolinský.
Celý problém sa dá zhrnúť jednoducho: niekedy nestačí, že právo existuje. Treba ho aj správne uplatňovať. „Férovosť neznamená nadmernú ochranu. Znamená rovnaké možnosti a rešpekt. Aj voči tým, ktorí svet nevidia, no veľmi dobre chápu, čo podpisujú. „Nevidiaci ľudia nepotrebujú špeciálnu ochranu tam, kde ju nemá bežná populácia. Potrebujú rovnaké možnosti a férový prístup – nič viac, nič menej,“ zdôrazňuje Ján Podolinský.
Foto: pexels.com a Michaela Holíková (nevidiaci)