Martina Pašková: „Knihu som chcela napísať už od detstva.“

Obálka knihy Izabelkine dobrodružstvá. Titulku tvorí milá ilustrácia dvoch dievčatiek a uprostred nich sedí malý psík.
Titulka knihy Izabelkine dobrodružstvá

Keď bola malá, videla sa v Anne zo Zeleného domu, mala bohatú fantáziu a veľkú chuť písať. To si čiastočne splnila, pretože niekoľko rokov pracovala ako redaktorka časopisu MAMA a ja. Neskôr jej život trošku zamiešal kartami, mala ťažkú autonehodu a takmer rok bola pripútaná na lôžko. No ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré a myšlienka vrátiť sa k autorskému písaniu opäť nabrala reálne kontúry. Výsledkom je knižná novinka Izabelkine dobrodružstvá, ktoré prinášajú nielen pekné čítanie pre deti, ale aj pomoc Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Viac už prezradí jej autorka, Martina Pašková, sama.  

Ako vznikla myšlienka napísať knižku Izabelkine dobrodružstvá?

Myšlienka napísať knihu vo mne dozrievala v podstate už od detských čias, kedy mi bol najväčšou inšpiráciou príbeh Anny zo Zeleného domu. Túžila som byť ako hlavná hrdinka, písať, uverejňovať, publikovať príbehy, ktoré potešia iných a na chvíľku ich odpútajú od reality. Sen sa mi čiastočne splnil, pretože som vyše osem rokov pracovala ako redaktorka časopisu MAMA a ja. Definitívne rozhodnutie napísať vlastnú knižku prišlo po autonehode, ktorá ma na dlhší čas „odstavila“ z bežného života a prinútila ležať v posteli. Zrazu som mala veľmi veľa času, ktorý som nechcela len tak premárniť.

Čo by ste nám bližšie prezradili o posolstve knihy?

Mám dve deti a radi spolu čítame. Na trhu je množstvo krásnych a pútavých detských knižiek. Mne však stále absentovala knižka s takými obyčajnými, reálnymi príbehmi, v ktorých sa deti môžu nájsť, spoznajú v nich svoje každodenné radosti i starosti. Pri čítaní zistia, že hlavné hrdinky zažívajú rovnaké príbehy či situácie ako ony vo svojom živote.

Takže obyčajne neobyčajné príbehy?  

Presne tak. Izabelkine dobrodružstvá sú prerozprávané hlavnou hrdinkou, ktorá funguje v reálnom svete každodennosti. Žije svoj obyčajný život medzi spolužiakmi a kamarátmi. Snažila som sa nevytvárať príliš veľa fantastických a nereálnych situácií, práve naopak. Štýl je jednoduchý, jazyk ľahko zrozumiteľný, bez zbytočných expresívnych výrazov. Izabelka napríklad nájde psíka, po ktorom veľmi túži, podobne ako mnoho iných detí. Mamička jej ho spočiatku nechce dovoliť. Nakoniec sa však jej prosbám poddá a psík Ňúfáč sa stane Izabelkiným nerozlučným kamarátom. V knižke Izabelka rieši aj vypadnutý zub a príchod zúbkovej víly, tajomstvo na povale či nebezpečne vyzerajúci pád do jazera. To je len časť malých veľkých starostí, ktoré Izi a jej kamarátka Klára, zvládnu na výbornú.

Najmä rodičia iste ocenia, že v závere knihy nájdu test, ktorý preverí čitateľskú gramotnosť dieťaťa.

Dnes sa často spomína pojem čítanie s porozumením. Ide o to, aby dieťa textu porozumelo, aby vedelo čo číta a o čom číta. V závere knihy sme preto pridali malý kvíz, ktorý preverí, ako pozorne deti čítali a čo si z textu zapamätali. No a keďže v našom prípade ide o knižku, ktorá chce pomáhať, hneď v úvode sa malé čitateľky a čitatelia dozvedia, že kúpou knihy prispeli na pomoc deťom z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Prečo práve Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska?

Som typ človeka, ktorý sa snaží pomôcť komukoľvek, kto to potrebuje. Rovnako tak ilustrátorka knižky, Andrejka Nešťáková, vníma pomoc druhým ako samozrejmosť. V tomto sme sa našli, zhodli a rozhodli sa to pretransformovať aj do nášho spoločného projektu. Priznávam, že výber vašej organizácie má osobný podtón. Môj otec bol nevidiaci, ale bol to skvelý človek, ktorému som za mnohé vďačná.

Aké bolo detstvo s ocinom, ktorý nevidel? V čom bolo (možno) iné od vašich rovesníkov?

Nikdy som si tú inakosť ako dieťa veľmi neuvedomovala, pretože môj otec sa napriek svojmu postihnutiu snažil vykonávať všetky činnosti. Pomáhal s varením, vysával, hrával sa s nami, pomáhal mi s domácimi úlohami, chodieval s nami na výlety. Snáď len zvedavé pohľady ľudí na ulici ma občas prinútili uvažovať nad jeho rozdielnosťou. Až teraz, s odstupom mnohých rokov začínam chápať, aký zložitý a ťažký boj musel zvádzať každý deň a napriek tomu som ho nikdy nepočula sťažovať sa alebo plakať.

Otvorená kniha Izabelkine dobrodružstvá.
Z Izabelkiných dobrodružtiev…

Kde si môžeme knižku zakúpiť?

Aktuálne sa dá knižka kúpiť na FB stránke občianskeho združenia To je život, ale čitatelia OKAmihu sa môžu so svojou objednávkou obrátiť aj na PR manažérku ÚNSS, Elišku Fričovskú – fricovska@unss.sk, ktorá to už ďalej zariadi.

Izabelkine dobrodružstvá oficiálne vydáva OZ To je život, aký je jeho hlavný cieľ?

Naše občianske združenie primárne vzniklo za účelom organizovania rôznych podujatí pre deti, s cieľom zabezpečiť zmysluplné trávenie ich voľného času. Odpútať ich od mobilov, tabletov a ukázať im, že vonku, medzi rovesníkmi zažijú oveľa viac zábavy. Prostredníctvom nášho pilotného projektu Izabelkine dobrodružstvá chceme ukázať deťom (a nielen im), že pomáhať druhým je úplne prirodzené a ľudské. Každý z nás sa v živote môže ocitnúť v situácii, kedy bude potrebovať pomoc. A aj o tom je naše občianske združenie. O ľudskosti, spolupatričnosti a zmysluplne využitom čase.

Ako dlho trvalo napísanie knihy a kto pomáhal s tvorivými pripomienkami?

Samotné napísanie textu mi netrvalo dlho. Oveľa viac času však zabrali úpravy, korektúry, dolaďovania tak, aby sme boli s výsledkom spokojní. Samozrejme najviac sa k textom vyjadrovali moje deti, niekedy som sa poriadne zapotila, inokedy prispeli do príbehov svojimi nápadmi.

V minulosti ste sa slovom aj živili, pracovali ste ako redaktorka v časopise pre rodičov, dnes je vaša profesijná dráha úplne iná, ale opäť spojená s deťmi a pomocou…

Keď som odišla z redakcie, zamýšľala som sa nad tým, čomu by som sa chcela venovať, na čo sa zamerať. Chcela som, totiž, aby moja práca mala zmysel, napĺňala ma a zároveň som sa dokázala venovať rodine. Voľba padla na školstvo. Momentálne pracujem ako pedagogická asistentka v základnej škole, ale tajne verím, že sa mi podarí dokončiť školu a začnem učiť. Byť učiteľkou bol môj detský sen a teraz si ho plním. Aj keď písanie ma celkom neopustilo, čoho dôkazom je aj moja nová kniha. Verím tiež, že tento môj počin v oblasti literatúry nie je posledný.

Chceli by ste napísať pokračovanie Izabelkiných dobrodružstiev alebo radšej spracovať celkom iný námet?

Moje nové pôsobisko, škola, ponúka celú paletu námetov. Mám už predstavu o ďalšej knihe, ale budem vďačná a šťastná, keď do života uvedieme Izabelkine dobrodružstvá a nájdu si spokojných čitateľov.

Ako rada trávite voľný čas, zrelaxujete a nabijete sa do náročnej práce, starostlivosti o rodinu, domácnosť a napokon i k aktivitám v rámci združenia?

Žijeme v náročnej dobe a mnohí rodičia mi isto dajú za pravdu, že nájsť si čas len pre seba je často nepredstaviteľné. Pre mňa je najlepším relaxom záhrada, rada sa „hrabem“ v zemi, občas vybehneme s deťmi a so psom do prírody, ktorú máme v podstate hneď za domom. To, čo si však nenechám vziať je môj večerný čítací rituál. Som úplne naivný čitateľ, ktorý sa nechá vtiahnuť do deja, naplno prežíva osudy hlavných hrdinov a smúti, keď sa kniha skončí. Aj keď iba pár strán, ale bez knihy nezaspím.

Ďakujeme za rozhovor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *