Spevák, majiteľ zvukového štúdia, otec troch krásnych dcér a pre nás neoceniteľná pomoc pri výrobe pastelkových spotov. V rozhovore pre OKAmih prezradil, koho považuje za superhrdinu i prečo verí našej organizácii. Milan „OPAK” Janáči.
Miňo, nie každý vie, že ste spriaznený s Bielou pastelkou – pomáhate nám pri výrobe spotov. Ako vznikla táto spolupráca?
Moja manželka v rámci materskej dovolenky rada spolupracuje s organizáciami, kde dokáže pomáhať v tom, čo jej ide – vyučuje jogu inak obdarené detičky. Inšpirovala ma v pomoci iným, a keď prišla možnosť spolupracovať s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, nezaváhal som.
Poznali ste Bielu pastelku predtým, než ste s nami začali spolupracovať? Zmenil sa váš pohľad na problematiku zrakového postihnutia?
Poznal som Bielu pastelku iba všeobecne, ako aktivitu pre nevidiacich. Neskúmal som to podrobnejšie. Pamätám si, že som dokonca dobrovoľníkom párkrát na ulici prispel. Som typ, čo obdivuje priebojných ľudí, čo si vedia užívať život, aj keď majú na svojej ceste prekážky. Preto sú pre mňa nevidiaci a slabozrakí superhrdinovia. V čom som si však počas našej vzájomnej spolupráce doplnil informácie, sú kompenzačné pomôcky, hračky a život uľahčujúce moderné technológie. O nich som netušil a želám si, aby ich mohol mať k dispozícii každý človek so zrakovým postihnutím.
Foto: Zuzana Bahulová
Som typ, čo obdivuje priebojných ľudí, čo si vedia užívať život, aj keď majú na svojej ceste prekážky.
Na tlačovej konferencii k hlavnému zbierkovému dňu ste sa priznali, že máte tiež určitý zrakový problém.
Mám poruchu farbocitu, takzvaný daltonizmus. Je to znížené vnímanie základných farieb, u mňa je to červená. Nie je to nič vážne, iba nie som schopný rozlišovať presne túto farbu.
Vystúpili ste aj na narodeninovom koncerte Bielej pastelky, spoločne s Veronikou Strapkovou. Ako vznikla vaša spolupráca?
Keď môžem, rád pomôžem. Aktuálne máme práve s Veronikou Strapkovou naskúšaný koncertný program, tak som ju akosi spontánne prizval. Okamžite súhlasila, charitatívnymi vystúpeniami pomáha rada. Spoločne sme oslávili 18. narodeniny Pastelky, bolo to veľmi príjemné. Prídeme znovu, keď nás pozvete.
Okrem toho, že nám pomáhate vy, tohto roku sa k nám pridala i pani manželka a pomohla nám ako stage manažérka počas pastelkového koncertu. Je pre vašu rodinku dôležité pomáhať iným?
Moja manželka je jogínka, rozvíja svoj potenciál tým, že pomáha druhým. Je to jej cesta, karma jogy… Takže, ak sa naskytne príležitosť a má na to schopnosti, pomôže bez nároku na odmenu. A my ideme všetci spolu s ňou (úsmev).
Vážim si ľudí, čo zasvätili svoj život pomoci druhým.
Ste otcom troch krásnych dcér, zmenilo otcovstvo váš pohľad na pomoc iným, charitu…?
Nikdy som si až tak neuvedomoval, aké je zdravie a život krehký. Odkedy mám deti, mám strach aj o ne. Viac prežívam neprávosti páchané v našej republike a túžim po tom, aby všetci mali to, na čo majú nárok. Vážim si ľudí, čo zasvätili svoj život pomoci druhým. A keď budem môcť, vždy rád pomôžem Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Bielej pastelke, keďže naozaj reálne vidím, ako pomáhajú konkrétnym ľuďom po celom Slovensku.
Blížia sa Vianoce, na čo sa najviac tešíte?
Vo svojom zvukovom štúdiu mám pred Vianocami väčší frmol ako v obchodnom centre počas Black Friday. Tak sa teším, keď ten stres skončí a ja nebudem robiť nič, iba sa navštevovať so susedmi, kamarátmi a rodinou. Potom pôjdem lyžovať a zvesela začnem rok 2020.
Čo by ste do roku 2020 zaželali Bielej pastelke?
Želám Bielej pastelke, aby čo najviac ľudí na Slovensku pochopilo, aká je vaša misia. Aby všetci vedeli, ako veľmi pomáhate a najmä zlepšujete nevidiacim a slabozrakým život. Aby bola každá ďalšia zbierka úspešnejšia ako tá predchádzajúca.
A aké plány čakajú vás? Kde vás môžeme vidieť koncertovať?
Na jar 2020 sa chystám na turné, tak ma sledujte na sociálnych sieťach a príďte na môj koncert.
Môžeme sa tešiť aj na vzájomnú spoluprácu s Bielou pastelkou a ÚNSS?
Verím, že áno.
