Veni, (ne)vidi, vici – odvážny slogan, ktorý sme si požičali od rímskeho vodcu Gaia Iulia Caesara, sa stal mottom 24. ročníka našej zbierky Biela pastelka. Priniesol nám šťastie, ale viete, kto stojí za týmto nápadom? Creative Lead, alebo šéf kreatívcov, Tomáš „Axel“ Klobušník z agentúry Promiseo, ktorý je s Bielou pastelkou spätý už niekoľko rokov.
Ako vám napadla myšlienka 24. ročníka kampane?
Oproti minuloročnému konceptu „Aj bez zmyslu to má zmysel“, ktorý som držal v hlave dva roky, vznikla idea „Veni neVidi Vici“ doslova v hodine dvanástej. S pôvodnou Caesarovou frázou sme sa určite už všetci počas nášho života stretli, a zdalo sa mi zaujímavé trochu ju prerobiť a prispôsobiť kampani. Ľudia s týmto hendikepom musia denne zápasiť v situáciách, ktoré sú pre vidiacich úplne bežné. Chcel som vyzdvihnúť ich každodenné súboje, či už s časom, miestom alebo rôznymi situáciami a na konci dňa ich vykresliť ako víťazov.
Ako ste vyskladali kampaň?
Vizuál kampane išiel ruka v ruke s ideou. Chcel som autentické zábery zrakáčov, ktorých by sme vykreslili ako víťazov bizarných disciplín. Dôležitá bola pozitívna emócia a chceli sme ukázať, že aj napriek prekážkam sa tešia z týchto „malých“ životných výhier.
Čo sa vám vybaví ako prvé, keď sa povie Biela pastelka, okrem množstva práce?
Pomoc, dobročinnosť a tím skvelých ľudí…
Čo vás na „zrakáčoch“ najviac prekvapilo?
Najviac ma prekvapilo, že aj napriek ťažkostiam, ktoré ich sužujú, majú stále pozitívny prístup k životu a nechýba im úsmev na tvári.
Ako ste vnímali problematiku nevidiacich, kým ste nezačali spolupracovať so zbierkou?
Myslel som si, že stratou zraku majú viac vyvinuté ostatné zmysly, ako napríklad čuch alebo chuť, ale zistil som, že to tak nie je. Ako mi povedal aj Lukáš (nevidiaci z reklamného spotu Veni neVidi Vici), je rozdiel, či sa človek ako nevidiaci narodí, alebo zrak stráca počas života. Tí, ktorí sú nevidiaci odmalička, by mohli mať zmysly o čosi silnejšie, pretože ich automaticky viac používajú. Ale vedecky to dokázané nie je.
V rámci kampane máte pod palcom spot, videá na sociálnych sieťach, vizuály. S čím ste najviac spokojný?
Veľmi sa mi páči, ako vyšiel tohtoročný videospot. Spomínaný Lukáš bol z príležitosti byť hlavnou postavou nadšený a skvele spolupracoval. Je veľmi vtipný človek, nemá ďaleko k čiernemu humoru, takže sme sa počas produkcie aj skvelo zabávali. Takisto ma teší zapojenie Marcela Merčiaka, ktorý nám svojím nezameniteľným hlasom a nasadením ochotne okomentoval cestu nevidiaceho za víťazstvom. Samozrejme, musím spomenúť aj ochotu ambasádorov Adely Vinczeovej, Fera Jokea a Roba Rotha, ktorí sú vždy pripravení pomôcť.
Čo považujete na tohtoročnej kampani za jedinečné oproti predošlým ročníkom?
Za jedinečné považujem, že sme vystúpili z tej zóny ľútosti a stavili viac na pozitívnu emóciu, miestami až humornú. Namiesto zobrazovania nevidiacich ako obetí sme ich ukázali ako víťazov v každodenných bojoch, ktoré sú pre nás vidiacich často samozrejmé. Teší ma, že túto kreatívu prijali s porozumením aj samotní nevidiaci. Tento rok sme zároveň spustili celoslovenskú výzvu #OdložKolobežku. Postačí jednoduché gesto – ak uvidíme kolobežku pohodenú na chodníku, stačí ju odložiť nabok, aby neprekážala. Ideálne je tento čin ešte zazdieľať na sociálnej sieti, nech sa pozitívne posolstvo šíri ďalej. Práve takéto malé skutky dokážu nevidiacim citeľne uľahčiť pohyb mestom.
V čom sa líši tvorba kampane pre neziskovú organizáciu od spolupráce s komerčným klientom?
Určite to je rozdiel. Každý klient si vyžaduje osobitý prístup, má inú cieľovú skupinu, iné kódy značky a iný tón komunikácie. Pri ostatných klientoch pracujeme hlavne s ich produktmi alebo službami, ktoré sa následne snažíme pomocou kampaní posúvať cieľovej skupine. V prípade zbierky to musíme zamerať na dobročinnosť. Čiže od ľudí pýtame peniaze za niečo, čo fyzicky nedostanú, okrem bielej pastelky (úsmev). Ale skôr v nich budujeme empatiu a boj za správnu vec. To je podľa mňa veľká výzva.
S akými pocitmi ste vstupovali do hlavného zbierkového dňa?
So zmiešanými. Tým, že sme tento rok stavili na úplne inú kartu komunikácie, cítim zodpovednosť za finálny výsledok. Vraví sa, že rekordy sú na to, aby sa prekonávali, a keďže sme minulý rok nastavili rekordnú latku, očakávania boli veľké.
Ako ste spokojný s výsledkom 303 124,60 €?
Pred zbierkovým dňom sme si povedali, že ak sa priblížime k minuloročnej rekordnej hranici (296-tisíc, pozn. red.), budeme spokojní. To, že sa nám ju opäť podarilo prekonať, považujeme za obrovský úspech. Najmä v tejto dobe, keď ľudia musia v peňaženke obracať každé euro, si nesmierne vážime, že sú stále medzi nami takí, ktorí radi pomôžu tým, čo pozerajú na svet inak ako my.
Čo podľa vás u ľudí zarezonovalo?
Za tých 24 rokov sa zbierka Biela pastelka dostala do povedomia obrovského množstva ľudí. Sme radi, že naša agentúra môže svojou „maličkosťou” v podobe kreatívy a produkcie prispieť k fungovaniu tejto stabilnej organizácie. Tento rok sme zvolili odvážnejšiu komunikačnú stratégiu a stretli sme sa (najmä v online priestore, ktorý spravujeme) s množstvom pozitívnych reakcií. Mrzí nás však aj zlo v ľuďoch zbytočne útočiacich na našich ambasádorov, ktorí nezištne pomáhajú zviditeľniť naše kampane, no v komentároch často čelili nezmyselným útokom. Napriek tomu dobro opäť zvíťazilo nad zlom a my máme tristotisíc dôvodov pokračovať v pomoci ďalej.
Foto: Eva Amzler a archív TK