Braillovo písmo je naším písmom, písmom nevidiacich už 200 rokov. V roku 1825 ho vymyslel mladý Louis Braille. Inšpiroval sa nočným písmom Charlesa Barbiera, ktoré bolo určené vojakom, aby si mohli odovzdávať tajné odkazy a čítať aj v tme. Písmo pre nevidiacich bolo teda Barbierov, a následne Braillov, geniálny nápad, ako písmom „posvietiť“ aj tým, ktorým nepomohlo ani zažatie petrolejky, ba ani svetlo najjasnejšieho slnečného dňa.

Niet divu, že sa pomerne rýchlo rozšírilo do celého sveta, a to aj napriek nevôli niektorých parížskych učiteľov v Ústave pre mladých slepcov. Tam brail uzrel svetlo sveta – vlastne nie, tam brail priniesol svetlo do sveta nevidiacich.
Šesť bodiek stačí
Na to, aby sa dali umne zostaviť písmená celej abecedy, interpunkčné znamienka, čísla, matematické symboly, noty a aj mnohé iné špecifické zápisy, stačí 63 kombinácií, v ktorých je možné použiť šesť bodiek brailovej bunky. Bežne sa s nimi stretávate na liekoch, kde predstavujú neoceniteľnú informáciu o názve a sile liečiva. Sú súčasťou života nevidiacich tak, ako je bežné písmo súčasťou životov ľudí bez zrakového znevýhodnenia. Aj keď tu ľudia so zrakovým postihnutím ťahajú za kratší koniec, pretože Braillovho písma je v našom okolí a každodennosti žalostne málo. A čo iné robí písmo takým dôležitým, ak nie jeho používanie v praxi?
Toto môže ísť do takého modrého obdĺžnička
Na Slovensku sa brail používa od roku 1922, keď bol založený Československý štátny ústav pre slepcov v Levoči, súčasná Spojená škola internátna. Máme na mysli oficiálne inštitucionálne používanie brailu ako písma nevidiacich. To, že tu bol akiste aj predtým, dokazuje napríklad bohatá brailová pozostalosť po pánovi Ernestovi Schumerovi v Štátnom archíve v Trnave, kde sa nachádzajú aj brailové knihy z konca 19. storočia z Rakúska.

Brailová tlač na Slovensku
Od roku 1948 sídli v Levoči tlačiareň pre nevidiacich, dnešná Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Takmer 80 rokov v nej vznikajú brailové knihy aj časopisy. Do roku 1948 boli brailové knihy ručne prepisované s podobným úsilím, aké vyvíjali mnísi v stredovekých kláštoroch pri ručnom prepisovaní kníh. Brail sa v tom čase zapisoval na tabuľke s bodkovadlom, prakticky na rovnakom princípe, s akým pracoval sám Louis Braille: bodka po bodke vypichované na kovovej tabuľke s pľuzgiermi na prstoch od bodkovadla. Tlačiareň v Levoči tento proces výrazne urýchlila tlačiarenskými strojmi, ktoré však tiež vyžadovali svoj čas a okrem mnohých iných úkonov aj namáčanie papiera, otláčanie kovových matríc a následné sušenie hotových brailových strán.
Dnes už brail v skrini nesušíme
Rýchlosť súčasnej tlače Braillovho písma sa s minulosťou nedá porovnať. Najvýkonnejšie tlačiarne na Slovensku tlačia hmatové písmo rýchlosťou 600 znakov za sekundu, papier si odvíjajú z 250 kg ťažkých kotúčov. Brailový papier totiž musí mať svoju hrúbku (štandardne 140 g/m²), aby udržal embosované písmená i znaky, a bol odolný aj voči určitému tlaku prstov čitateľa.
Okrem toho používame brail aj v digitálnom prostredí, a to pomocou hardvérových zariadení, tzv. brailových riadkov. Na nich sa 20, 40 alebo 80 znakov textu obnovuje podľa toho, ako sa v počítači či mobile pohybujeme po obrazovke. Aj obrazovky mobilných telefónov nám doprajú brailovanie. V špeciálnej aplikácii alebo softvérovej klávesnici môžeme ukladaním prstov na obrazovku v tvare braillových buniek zapisovať text a používať rôzne gestá na veľmi efektívne editovanie textu.

Ako na brail
Braillova abeceda nie je až taká zložitá a dá sa naučiť aspoň vizuálne. Pokiaľ by ste to chceli vyskúšať, vyhľadajte si príručky na stránke Slovenskej autority pre Braillovo písmo. Tá sa na Slovensku stará o to, aby malo hmatové písmo nielen svoje pravidlá, ale aj „svoj hlas“, aby vidiaci i nevidiaci poznali jeho dôležitosť a pomohli pri zvýšení jeho používania v bežnom živote, v prostredí, doprave. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska ponúka ľuďom so zrakovým postihnutím výučbu Braillovho písma. Vzdelávanie je dostupné v rámci sociálnej rehabilitácie.
Livingbraille.eu
O tom, že brail je pre nás nielen písmom, ale aj radosťou, sa dozviete v mnohých článkoch na stránke Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jeho dvojsté výročie si pripomína celý svet. Napríklad i stránka Európskej únie nevidiacich, livingbraille.eu, je počas celého roka štedro zásobovaná najrôznejšími príbehmi, básňami, piesňami a inými príspevkami súvisiacimi s hmatovým písmom. Každý deň tam pribudne niečo nové. Navštívte ju, spoznáte hmatové písmo úplne inak. Napríklad:
- Chcete sa pozrieť, ako sa brailom dajú zdobiť perníčky?
- Ako ho vyštrikovať na ponožkách či deke?
- Ako môže znieť brail zahraný na klavíri alebo iných hudobných nástrojoch?
- Ako sa ním prihovárajú svižné poľské piesne?
To, ako si SVOJE písmo vážia jeho používatelia, dýcha z každého príspevku európskej iniciatívy Braille 200, ktorá si takto pripomína významné výročie hmatového písma. Príspevky nájdete na stránke livingbraille.eu.
Chcete viac informácií o Braillovom písme?
Nascanujte si QR kód:

Stobodové šesťbodové
Slovenské príbehy o braili sú už štvrtý rok k dispozícii v podcaste Stobodové šesťbodové. História aj súčasnosť, brailová technika i ľudské príbehy – to všetko si môžete vypočuť prostredníctvom podcastových platforiem alebo stránke Slovenskej autority pre Braillovo písmo.
Vieme, že naše písmo je dôležité a že tu bude s nami vždy. Veríme, že nám spoločnosť pomôže s jeho dôraznejšou implementáciou na produktoch či verejných priestranstvách.
Výzva pre vás!
Pripravili sme pre vás niekoľko jednoduchých slov, ktoré si môžete preložiť pomocou brailovej abecedy. Nájdete ju na stiahnutie na webových stránkach unss.sk alebo okamih.eu. Pre uľahčenie dešifrovania sme slová napísali iba malými písmenami.
Prajeme vám veľa zábavy pri objavovaní tajomstiev hmatovej abecedy!
Abeceda Braillovho písma na stiahnutie.
⠃⠊⠑⠇⠁ ⠏⠁⠎⠞⠑⠇⠅⠁
⠧⠕⠙⠊⠁⠉⠊ ⠏⠑⠎
⠕⠅⠁⠍⠊⠓
⠇⠕⠥⠊⠎ ⠃⠗⠁⠊⠇⠇⠑
⠞⠕⠇⠑⠗⠁⠝⠉⠊⠁
Správne odpovede nájdete v rubrike Tipy pre vás.
Text: Michal Tkáčik
Foto: pexels.com