Nebojte sa zamestnať nevidiaceho

Ak má viesť človek plnohodnotný život, mal by mať pocit užitočnosti, ktorý mu poskytuje i zamestnanie. Tvrdenie, že nevidiaci či slabozrakí môžu byť len masérmi či košikármi, je prežitok. Žiaľ, ešte stále je veľa zamestnávateľov, ktorí majú pred ponúknutím voľného miesta človeku so zrakovým postihnutím zbytočné obavy a skreslené predstavy.

Na obr. je skupina mladých usmiatych mužov za jedným väčším stolom. Niektorí majú pred sebou notebooky.
Nevidiaci či slabozraký je rovnaký ako ktorýkoľvek iný kolega.
Zdroj foto: pixabay.com

Práca znamená užitočnosť

Podľa prieskumu spoločnosti Profesia, ktorý bol zameraný na diverzitu a inklúziu na pracovisku, malo v roku 2020 skúsenosť s kolegyňou či kolegom so zdravotným postihnutím len 15 percent zamestnancov. Pritom mať zamestnanca so zrakovým postihnutím nevyžaduje priveľmi odlišný prístup. „Nevidiaci či slabozraký zamestnanec toho nepotrebuje oveľa viac ako iný. Nie sú nutné veľké úpravy prostredia. Veľakrát ani nezistíte, že na druhej strane linky či mailovej komunikácie je človek so zrakovým postihnutím. Možno jediné, čo vás môže prekvapiť, je to, že pracovný stôl tohto človeka je väčšinou uprataný. Dôvod je jednoduchý, potrebuje sa vedieť rýchlo zorientovať a vie, že napríklad vpravo má vždy odložený mobil a vľavo organizér,“ hovorí Tímea Hóková, vedúca Oddelenia sociálnych služieb ÚNSS.

Čo potrebuje vo svojej kancelárii nevidiaci?

Možno plynú vaše obavy z toho, že ak zamestnáte človeka so zrakovým postihnutím, bude potrebovať niečo „špeciálne“ a pre vás nákladné.
Pozrite si náš prehľad, skutočne toho nie je veľa.

  • Notebook – bežný notebook so slúchadlami a s nainštalovaným špeciálnym softvérom (čítačom obrazovky), ktorý nevidiacemu sprostredkúva informácie z obrazovky pomocou hlasového výstupu a zároveň mu umožňuje ovládať počítač z klávesnice.
  • Skener a OCR softvér – bežný skener, ktorým si nevidiaci naskenuje text a nechá OCR softvér (Optical Character Recognition software) rozpoznať text. Ten následne nainštalovaný softvér prečíta.
  • Dotykový mobil (smartfón) – bežný dotykový mobil s operačným systémom Android alebo iOS. Má nainštalovaný softvér (tiež čítač obrazovky), vďaka ktorému s ním môže nevidiaci pracovať.
  • Kancelársky organizér
  • Štandardný tlačený materiál (faktúry a pod.) – nevidiaci vie pracovať so štandardným tlačeným materiálom pomocou zariadení popísaných vyššie. Text si naskenuje, nechá ho rozpoznať OCR softvérom a hlasový výstup údaje následne prečíta nahlas.

Kancelária slabozrakého a prakticky nevidiaceho zamestnanca:

  • Notebook – bežný notebook s nainštalovaným zväčšovacím softvérom.
  • Elektronická lupa – zväčší mu text.
  • Kontrastná podložka na šálkou a organizér výrazne odlišných farieb – kontrastné farby pomáhajú slabozrakému lepšie rozoznávať objekty.
  • Lampa – svetlo zvyšuje kontrast a výrazne napomáha efektívnej zrakovej práci.
  • Fixky na zapisovanie poznámok – zlepšujú kontrast zapísaného.

Príklady pozícií, ktoré úspešne zastávajú nevidiaci:

právnik, pracovník v poisťovni, projektový manažér, PR manažér, redaktor, správca siete…

Na čo má nárok zamestnávateľ?

Zamestnávateľ, ktorý zamestná človeka so zdravotným postihnutím, platí
znížené poistné v rámci zdravotného poistenia tohto zamestnanca. Navyše, úrad práce sociálnych vecí a rodiny mu môže pre zamestnanca so zdravotným postihnutím poskytnúť peňažný príspevok:

• pri zriadení chráneného pracoviska;
• na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska (vrátane príspevku na úhradu časti jeho mzdy a odvodov platených zamestnávateľom);
• na mzdu i povinné sociálne a zdravotné odvody pracovného asistenta pre
občana so zdravotným postihnutím. „Zamestnávateľ však získa
ešte jednu dôležitú vec, a to dobrý pocit, že dal šancu uplatniť sa na trhu práce človeku so zdravotným postihnutím, a to iste nie je málo,“
konštatuje Dagmar Filadelfiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Banskej Bystrici.

Ako nájsť spoločnú reč?

Ani vzájomnej komunikácie s nevidiacim kolegom sa netreba obávať. Nejde
o nič náročné – stačí nahradiť nekonkrétne slová konkrétnymi, napríklad nie „tu“ a „tam“, ale po pravej ruke sa nachádza šanón, dva kroky od teba je stôl a podobne.

„Najmä zo začiatku, kým sa nevidiaci či slabozraký naučí rozoznať kolegov po hlase, je vhodné mu pri pozdrave povedať aj svoje meno, poprípade oddelenie či funkciu, aby si vás rýchlejšie ‚zaradil‘ ,“ odporúča Tímea Hóková. Ak ste v miestnosti niekoľkí a rozhodnete sa uprostred rozhovoru odísť, je vhodné na to nevidiaceho kolegu upozorniť, pretože inak by
mohol mať mylný dojem, že tam ešte ste a osloviť vás. „Väčšina ľudí si na drobné úpravy v komunikácii rýchlo zvykne a natoľko si ich zautomatizuje,
že ich časom ani nerieši. Netreba sa báť ani opodstatnenej kritiky či kolegiálneho upozornenia na chybu, nevidiaci i slabozrakí sú rovnakí ako vy, so svojimi dobrými i zlými vlastnosťami,“ radí T. Hóková.

Premýšľate, či povedať nevidiacim „dovidenia“, „čítal si“ alebo „videl si“? Áno, úplne normálne a presne v takých situáciách ako v rozhovore s kýmkoľvek iným. Niekedy to nemusí byť o pravidlách a odporúčaniach, ale iba o troche taktu a intuície, ktorá vám najlepšie napovie, čo vhodné je a naopak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *