Zdroj: archív ZO Čadca
Dôležitou súčasťou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska sú jednotlivé základné organizácie, ktoré združujú našich členov a tiež organizujú mnoho zaujímavých podujatí. Nás zaujal projekt Ak chcem byť úspešný, musím byť vzdelaný, pod ktorý sa podpísal výbor základnej organizácie Čadca.
Na dvojdňovom podujatí sa spoločne stretli rodičia, deti so zrakovým postihnutím i renomovaní tyflopédi z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Spojenej školy internátnej v Levoči (CŠPP SŠI) Štefan Dredan a Jozef Hlubovič. Zástupkyňou školy bežného typu bola Jana Kadášová, špeciálna pedagogička zo ZŠ v Starej Bystrici, v ktorej majú skúsenosť s integráciou nevidiacej žiačky.
Ako sa rozhodnúť?
Odborníci veľmi podrobne rozobrali problematiku zrakového postihnutia v rámci školského systému (vrátane špeciálno-pedagogickej diagnostiky a kompenzácií). „Rodičia sa vďaka našim hosťom dozvedeli krok po kroku všetko, čo by mali s dieťaťom priebežne absolvovať, teda všetko, čo im pomôže pri rozhodovaní o optimálnom spôsobe vzdelávania svojho
nevidiaceho či slabozrakého potomka. Priblížili im plusy aj mínusy inkluzívneho vzdelávania i vzdelávania na špeciálnych školách pre deti so zrakovým postihnutím. Žiadnu alternatívu nepreferovali, voľbu nechali na rodičoch,” zdôraznila predsedníčka ZO Čadca Lýdia Oravcová. Mamičky sa na prednáške dozvedeli aj o nových spôsoboch práce s deťmi so zrakovým postihnutím. „Pán Dredan kládol dôraz na to, aby si rodičia pozorne všímali detaily, ktoré sú charakteristickým prejavom postupnej straty zraku. Dieťa totiž dokáže do určitej miery kompenzovať zhoršenie videnia (jednak pružnosťou šošovky, jednak zapojením ostatných zmyslov), takže si rodičia zmenu nevšimnú včas.
Následné zhoršenie prospechu je potom zväčša pripisované nedostatočnej príprave na vyučovanie. Na súvislosť s progredujúcim ochorením očí sa príde až neskôr,” približuje tajomník ZO Čadca Peter Halada. „Mimoriadne zaujali aj slová Jozefa Hluboviča, ktorý sa venoval spôsobu výučby predmetov, v ktorých je prijímanie informácií a ich praktická aplikácia pre nevidiacich a slabozrakých náročnejšia. Prítomní sa dozvedeli napríklad o možnostiach využitia moderných editorov pri výučbe matematiky.” Medzi rodičmi a špecialistami z CŠPP SŠI sa napokon rozprúdila živá diskusia. Hlavnými témami boli psychotesty, ktorými musia deti prejsť pred nástupom do školy, spôsoby klasifikácie pri integrovanom vzdelávaní, záväzky, ktoré na seba vzdelávacia inštitúcia berie, keď do svojich lavíc posadí nevidiaceho či slabozrakého žiaka, ale aj to, ako je to v takomto prípade so zabezpečením optických a kompenzačných pomôcok.
Príklad z praxe
Zaujímavý pohľad na inkluzívne vzdelávanie priamo z praxe priniesla špeciálna pedagogička zo ZŠ v Starej Bystrici. „Jana Kadášová sa s nami podelila so svojou konkrétnou skúsenosťou s dievčatkom so zrakovým postihnutím. Spomínala najrôznejšie techniky – modelovanie z plastelíny, vystrihovanie, zväčšovacie programy, ktorými rozjasňovala nejasnosti až po prerod žiačky s podpriemernými výsledkami na žiačku s veľmi dobrým prospechom,” doplnil Peter Halada.
Zdroj foto: archív ZO Čadca
Obojstranná spokojnosť
„Všetko bolo perfektné. Vyšlo nám počasie, ubytovanie, strava, výlety po okolí aj prednášky boli skvelé. Veľmi zaujímavá a užitočná bola prednáška a následná diskusia s pedagógmi z Levoče, s mamičkami, aj s pani Oravcovou. Poskytli nám veľmi aktuálne informácie o vzdelávaní, pomôckach, možnostiach, ako čo najlepšie pomôcť svojmu dieťaťu doma i v škole. Veľmi sa tešíme na REPETE,” ďakuje Petra Škorvánková z Oščadnice, mama sedemročnej slabozrakej Lenky.
„Tento projekt nemal naozaj žiadnu chybu. Všetko bolo zorganizované do detailov a na veľmi vysokej úrovni. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a hlavne poučné. Môj syn Adamko bude mať čoskoro 5 rokov a na budúci rok by som ho chcela zaradiť do predškolského zariadenia. Som veľmi vďačná za to, že som získala odpovede na svoje otázky o tejto problematike, za to, že my, rodičia, sme sa mohli porozprávať, vymeniť si skúsenosti a rady, ako aj vyskúšať si pomôcky a hry pre deti so zrakovým postihnutím, čo bolo pre mňa niečo úplne nové a veľmi zaujímavé. Bola som milo prekvapená, koľko toho pre tieto detičky existuje… Vôbec za stretnutie a spoznanie týchto mamičiek som veľmi vďačná. Aj po skončení projektu sme naďalej v kontakte, čo je pre mňa veľkým prínosom. Chcela by som sa srdečne poďakovať všetkým, ktorí tento projekt zorganizovali a hlavne Pánu Bohu za pekné počasie a za všetkých, čo sme sa tam zišli. Za organizátorov, mamičky aj detičky, pretože sú to všetko skvelí ľudia s veľkým srdiečkom a je dar stretnúť v živote takých ľudí,“ úprimne sa vyznáva Eva Gregušová zo Skalitého, mama Adamka majúceho zvyšky zraku.
Veríme, že podobne vydarených a prínosných projektov sa našim základným organizáciám podarí zorganizovať ešte mnoho.